Prívet

                                                 Rozlúčková

Prichádza čas spomienok, rozlúčky a možno aj slz. Deväť rokov je to doba počas ktorej sme sa spoznávali, stala sa kamaráti. No už prichádza chvíľa rozlúčky. Toto stretnutie je naplnené radostným očakávaním vytúžených prázdnin, no i kvapkou smútku, pretože sa musíme definitívne rozlúčiť s vami, našimi učiteľmi.

Na základnú školu, ktorú sme mnohí navštevovali celých deväť rokov a zažili sme v nej množstvo úspechov ale aj neúspechov, radostí i starostí, budeme všetci s radosťou aj po rokoch spomínať. Taktiež nám v pamäti zostanú naši učitelia, ktorí venovali veľa námahy a more času, aby nás čo najviac naučili a dôkladne nás pripravili na ďalšie štúdium. Ako je to dávno... Bol to čas, v ktorom sme sa učili žiť a život nám postavil prvú prekážku.

Keď som prvýkrát vstúpila do tejto školy vstupovala som So zvedavosťou. Strach a neistota pominuli, keď sa ku mne prihovorila moja prvá pani učiteľka. V triede som zahliadla svojich rovesníkov a hneď som si bola istejšia. Potom sme spolu bojovali s prvými písmenkami, číslicami, násobilkou i s vždy pre nás ťažkými diktátmi. Boli to roky krásne, čarovné a pritom v našom živote tak veľmi dôležité. Noví kamaráti, nové priateľstvá a dni naplnené novými, radostnými zážitkami to všetko nás sprevádzalo celých deväť rokov. Preto nemôžeme zabudnúť na všetky tie nádherné chvíle ktoré sme spolu zažili! Oživujú nám pamäť a vracajú nás do dôb, kedy sme ešte boli malí a veľmi vystrašení. No čas plynie ako voda. Niet návratu späť. Pre vás sa dnes končí, snáď to najkrajšie, bezstarostné obdobie vášho detstva. Každý z nás sa rozbehne hľadať tú správnu cestu vo svojom živote, no tu zanecháme svoju stopu v našich spomienkach.